Čo je rodovo podmienené násilie?
Podľa definície OSN je násilím páchaným na ženách “každý prejav rodovo podmieneného násilia, ktorý má alebo by mohol mať za následok telesnú, sexuálnu alebo duševnú ujmu alebo utrpenie žien vrátane hrozby takýmito činmi, zastrašovania a úmyselného obmedzovania slobody, a to tak vo verejnom, ako aj v súkromnom živote”.Ženy majú právo na bezpečie a muži musia niesť plnú zodpovednosť za násilie, ktoré páchajú. Právo na život bez násilia je základné ľudské právo. Ľudské práva žien sú nedeliteľnou súčasťou ľudských práv, nezávisle od postavenia, charakteru a správania konkrétnej ženy. Ľudské práva si netreba zaslúžiť, podľa definície sú dané našou ľudskosťou. Podľa Ústavy Slovenskej republiky: „Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.”
V slovenských rodinách a iných partnerských vzťahoch sa takisto ako aj v zahraničí vyskytuje násilie. V prevažnej väčšine prípadov je jeho obeťou žena a útočníkom jej manžel alebo bývalý manžel, resp. partner (v 99 – 95 %). V malom počte prípadov násilia (1 – 5% z celkového počtu prípadov) násilné správanie proti svojmu partnerovi smerujú ženy. Násilie je často namierené proti deťom, niekedy proti seniorom a občas sa vyskytuje i v lesbických a homosexuálnych vzťahoch.
Násilie v partnerských vzťahoch nie je hádka. Je to stav, resp. cyklicky sa opakujúca situácia, (prosba o odpustenie, bagatelizovanie toho čo sa stalo, „medové týždne“, stúpanie napätia, výbuch násilia a znovu prosba o odpustenie atď.) v ktorej partner s väčšou mocou (spoločenskou, ekonomickou, politickou, fyzickou, atď.) zneužíva svoje postavenie. Svoju moc si potrebuje dokazovať, upevňovať a posilňovať. Dôvodmi sú maskulínna výchova, tolerovanie násilia spoločnosťou, vnucovanie vzorov mužnosti už od detstva, prejav demonštrácie mužskej sily, historicky vytvorená sociálna, politická a ekonomická rodová nerovnosť a závislosť žien na mužoch, náboženské a kultúrne tradície, ktoré priamo a nepriamo určujú mužom právo pokladať ženu (a deti) za svoj majetok a rozhodovať o nich, ako aj všeobecná neinformovanosť o ľudských právach a mýty o súkromnom živote.
Podľa definície OSN v Deklarácii o odstránení násilia páchaného na ženách, ktoré VZ OSN schválilo v roku 1993, sa pod pojmom násilie páchané na ženách chápe akýkoľvek čin násilia, založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je, alebo ktorý smeruje k tomu, aby jeho dôsledkom bolo fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek odňatia slobody, či už vo verejnom alebo súkromnom živote. Deklarácia definuje násilie páchané na ženách ako demonštráciou historicky asymetricky rozdelenej moci medzi mužmi a ženami, ktorá viedla k nadvláde mužov nad ženami a k diskriminácii žien a ktorá bránila ženám naplno rozvíjať svoje schopnosti, uznávajúc tiež, že násilie na ženách je jedným z rozhodujúcich spoločenských mechanizmov, pomocou ktorého sú ženy zatláčané do podriadenej pozície oproti mužom.
V rezolúcii Rady pre ekonomické a sociálne záležitosti č. 18 z roku 1990 sa uvádza, že násilie na ženách v rodine a v spoločnosti je problémom, ktorý sa vyskytuje v celej spoločnosti bez ohľadu na zárobok, triedu, kultúrne zázemie a ktorým sa treba vysporiadať rýchlo a účinne, aby sa eliminoval jeho výskyt v spoločnosti.
Každoročne sa v civilizovanom svete uskutočňuje v období od 25. 11. (Medzinárodný deň proti násiliu na ženách) do 10. 12. (Medzinárodný deň všeobecných ľudských práv) 16 dňová kampaň proti násiliu na ženách. Na Slovensku sa tohto roku uskutočnila prvýkrát. Zorganizovalo ju 7 mimovládnych organizácií (Aliancia žien Slovenska, Aspekt, Eset, Možnosť voľby, Altera, Fenestra a ProFamila) pod názvom „piata žena“. Súčasťou kampane „piata žena“ bol aj reprezentatívny prieskum, ktorý uskutočnila agentúra Markant v novembri 2001 na reprezentatívnej vzorke 1083 respondentov starších ako 15 rokov. Rozsah existencie násilia u nás bolo doteraz možno len predpokladať, nakoľko tento prieskum kampane „piata žena“ je doteraz prvý realizovaný komplexnejší výskum. Z prieskumu vyplýva, že vyše 35 % respondentov pozná vo svojom okolí týranú ženu (ktorú jej súčasný alebo bývalý partner neustále kontroluje, ponižuje alebo bije). Vyše 80% ľudí považuje týranie žien v partnerskom vzťahu za závažný alebo veľmi závažný problém.
Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.
Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci,
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia – druhotné ubližovanie.
Násilím je aj nezabránenie násiliu.
Čo je domáce násilie
Je to psychické, fyzické, sexuálne násilie, ktoré sa vyskytuje v rodine a v domácnosti.
Jeho špecifickosťou je, že sa vyskytuje v cykloch a pretrváva dlhodobo.
Násilie môže smerovať od ktoréhokoľvek člena rodiny ku ktorémukoľvek inému členovi rodiny. Môže ho páchať muž na žene, žena na mužovi, rodič na dieťati aj dieťa na rodičovi. Ale najčastejšie sa ho dopúšťajú muži na ženách a rodičia na deťoch.
V 90 % prípadov sú obeťami ženy a deti. V 90 % je páchateľom muž (manžel, partner, bývalý partner).
69,9 % trestných činov, ktorých obeťou bola žena, sa spáchalo v domácnosti.
70,6 % vrážd žien (takmer ?), 63 % ublížení na zdraví žene, 87,7 % činov násilia voči jednotlivej žene sa odohralo v domácnosti.
Násilie na ženách v partnerských vzťahoch
Násilie na ženách je závažným sociálnym problémom, ktorý ohrozuje bezpečnosť, telesnú a duševnú integritu žien.
V súvislosti s násilím panuje veľa nesprávnych, ale pevne zakorenených predstáv, napr. že násilie je dôsledkom alkoholu, chudoby, nezamestnanosti, vyskytuje sa len v istých sociálnych vrstvách, že je to duševná choroba.
Ešte aj dnes je rozšírená domnienka, že ženy provokujú, tolerujú, alebo dokonca potrebujú istú dávku násilia.
Takéto mýty, ktoré legitimizujú určitú mieru násilia, formujú postoje spoločnosti, ale aj profesionálnych pracovníkov a pracovníčok, ktorí a ktoré sa stretávajú s týranými ženami.
Skutočnou príčinou násilia je nerovnocenné postavenie žien voči mužom v spoločnosti, v rodine, pretrvávanie rodových stereotypov a tradičných patriarchálnych vzorov správania.
Násilie páchané na ženách veľmi úzko súvisí s históriou inštitúcie manželstva a rodiny, s nerovnocenným postavením ženy, so zákonmi, kultúrnymi a náboženskými normami, ktoré tento stav regulovali a udržiavali, resp. udržiavajú.
Aliancia žien Slovenska 